Značka: život so sklerózou

Prvý rok po diagnóze je najhorší

Pridaj komentár

Diagnostikujú ti nevyliečiteľnú nemoc a ty si nedovolíš prežiť tie emócie a za každú cenu sa snažíš to udržať , že si dostatočne silný, že je všetko ok, že to zvládaš… Za každú cenu chceš byť silný, hlavne pred ostatnými a nedolíš si na chvíľu spadnúť a priznať si , že to nedávaš aby si sa mohol postaviť.

A potom ti dôjde, že tam tá nálepka ostane navždy. Že čokoľvek sa bude diať a ako to bude pokračovať tak tá diagnóza tam ostane. Nezmaže sa. Navždy máš nevyliečiteľnú chorobu a si tam s ňou sám.

To keď človeku docvakne tak ho to zomele pretože to nie je tak že si dá pár tabletiek a bude v pohode, to nevyleží, neodstráni sa to operáciou. Tá diagnóza tam proste ostáva.

A to je to najťažšie obdobie po diagnóze, kým sa s tým naučíte žiť. Že to , že máte nejakú diagnózu vás nerobí menej človekom. Doktori to na vás vychŕlia a vy ste vnútri úplne zrútený a neviete čo s tým a ako to bude pokračovať.

Pokiaľ si ale tieto ťažké emócie nedovolíte prežiť je dosť možné že, nikdy nenájdete silu vstať a začať s tým bojovať. Nebojte sa prežiť svoje emócie aj keď si budete pripadať možno pred ostatnými maličký, vo svojom bezpečnom priestore to všetko prežite, priznajte si že sa bojíte a nevite ako to dopadne. Dovoľte si priznať , že to nedávate, že je to na vás príliš. Hlavne sa netvárte , že je všetko v pohode keď vo vnútri máte pocit , že chcete rozkopať celý svet a že sa bojíte ráno vstať.

Ja som mala po diagnóze tiež ťažký rozbeh. Všetci okolo sa tvárili , že sa svet skončil a namiesto toho aby ma podporovali tak mi prorokovali invaliditu do pár rokov.

Na svojom fyzickom tele som cítila ako sa stav veľmi rýchlo zhoršuje. Ale ja som ešte nechcela koniec. Veď nevyliečiteľná diagnóza nie je koniec. Ale čo s tým keď prešlo len pár mesiacov, liečba v nedohľade a mňa už nohy neposlúchajú? Fakt je to pravda, že skončím na vozíku? Skutočne mali tí ľudia pravdu?

Na návšteve u funkčného lekára

2 komentáre

Funkčná medicína. V poslednom období tak veľmi posudzovaný a diskutovaný pojem ktorý spoločnosť rozdeľuje na dva tábory. Na jednej strane zástancovia klasickej medicíny, tí ktorí všetky zdravotné problémy riešia pilulkami od výmyslu sveta a tí ktorí sa snažia porozumieť vlastnému telu, jeho fungovaniu a prejavom na strane druhej.

Ja sa nachádzam na tej druhej strane. Aj keď musím povedať, že to nebolo vždy tak a možno keby sa veci pred dvoma rokmi, keď som bola finálne diagnostikovaná so sklerózou multiplex, udiali inak, tak by som si aj ja v tomto čase už pichala injekcie a verila, že aspoň pár rokov zvládnem bez ďalšej ataky.

Za dva roky som ale mala dostatok času na to aby som zistila, že nie je dôležité riešiť následky chronickej autoimunitnej choroby, je dôležité zistiť čo ju spôsobilo, ísť na koreň veci, do hĺbky duše, k sebe samému.

Nedávno som mala možnosť sa rozprávať s asi najznámejším lekárom funkčnej medicíny v Českej republike, MUDr. Jánom Vojáčkom. Musím povedať, že je to skutočne úžasný človek, ktorý vám ukáže úplne iný pohľad na vec, na zdravie, na seba samého. Lekár, ktorý na vás nepozerá ako na pacienta ale ako na človeka, nesnaží sa vám predať zázračné lieky, jediné čo vám predáva je jeho čas a ten za to stojí pretože vy si chcete kúpiť zdravie. To ale nie je na predaj, k nemu sa musíte prepracovať. Pekne postupne.

Rozhovor s pánom doktorom Vojáčkom vzbudil vo mne nádej a vieru v uzdravenie samej seba. Z ordinácie som odchádzala veľmi povzbudená a s pocitom, že to všetko odriekanie a tá “ťažká cesta” má zmysel. Minimálne v tom, že nachádzam seba.

V posledných mesiacoch som sa opäť zamýšľala nad tým čo budem robiť ďalej. Väčšina mojich kamarátov a známych očakávala, že sa dám konečne liečiť tou klasickou liečbou pri ktorej ja rada podotknem , že tá ešte nikoho nevyliečila. Dostala som sa do bodu v ktorom som si uvedomila, že vzhľadom k tomu, že sa rozhoduje o mojom zdraví a o mojej budúcnosti som ja ten jediný kompetentný človek ktorý môže rozhodnúť akým smerom sa budem uberať.

Vybrala som si tú ťažšiu cestu. Viem, že ma to bude stáť veľa úsilia ale som pripravená to zvládnuť a nájsť rovnováhu tela a duše, to čomu hovoríme ZDRAVIE.

Veronika

P.S. Pre tých ktorý nemajú vo svojom okolí lekára funkčnej medicíny odporúčam knihu od doktora Vojáčka- Umňení být zdráv- dá vám odpovede na veľa otázok a nový pohľad na minulosť, na vaše konanie. A ako hovorí pán doktor “Čítajte srdcom!”